Dajme si konkrétny záväzok pred Vianocami

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej Tretej adventnej nedele nám predstavuje rôzne skupiny ľudí – zástupy, mýtnikov a vojakov, ktorých sa dotklo kázanie Jána Krstiteľa, a tak sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“ (Lk 3,10).

Čo máme robiť? To je otázka, ktorú kladú. Pristavme sa pri nej. Ona nevyplýva z nejakého pocitu povinnosti. Skôr je to zo srdca, ktorého sa Pán dotkol, z nadšenia z jeho príchodu, takže sa spytujú: Čo máme robiť? Ján hovorí: „Pán je blízko.“ – „Čo máme robiť?“ Vezmime si príklad: predstavme si, že nás prichádza navštíviť milovaná osoba. Očakávame ju s radosťou, ba i s nedočkavosťou. Aby sme ju privítali tak ako treba, poupratujeme dom, pripravíme čo najlepší obed, možno aj darček… Skrátka, dáme si záležať. Tak je to s Pánom, radosť z jeho príchodu nás núti povedať si: Čo nám treba robiť? Boh však túto otázku posúva na vyššiu úroveň: Čo mám urobiť so svojím životom? K čomu som povolaný? Čo ma napĺňa?

Evanjelium nám touto otázkou pripomína niečo dôležité: život má pre nás úlohu. Život nie je bez zmyslu, nie je ponechaný na náhodu. Nie! Je to dar, ktorý nám zveruje Pán so slovami: objav, kto si, a pracuj na uskutočnení toho sna, ktorým je tvoj život! Každý z nás – nezabudnime na to – je poslaním, ktoré treba naplniť. Nebojme sa teda spýtať Pána: Čo mám robiť? Často mu opakujme túto otázku. Objavuje sa aj v Biblii: v Skutkoch apoštolov niektorí ľudia, keď počúvali Petra ohlasovať Ježišovo zmŕtvychvstanie, „bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: «Čo máme robiť»?“ (2,37).

Spytujme sa to aj my: Čo je dobré robiť pre mňa a pre bratov? Ako k tomu môžem prispieť? Ako môžem prispieť k dobru Cirkvi, k dobru spoločnosti? Adventné obdobie slúži práve na to: aby sme sa zastavili a položili si otázku, ako pripraviť Vianoce. Sme zaneprázdnení toľkými prípravami, darčekmi a vecami, ktoré ubiehajú, ale spytujme sa, čo máme robiť pre Ježiša a pre druhých! Čo máme robiť?

Po otázke „Čo máme robiť?“ nasledujú v evanjeliu odpovede Jána Krstiteľa, ktoré sú pre každú skupinu iné. Ján odporúča tým, ktorí majú dve tuniky, aby sa podelili s tými, ktorí nemajú žiadnu; mýtnikom, ktorí vyberajú dane, hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ (Lk 3,13); a vojakom: „Nikoho netrápte a nikoho nezdierajte“ (v. 14).

Každému je adresované konkrétne slovo, ktoré sa týka reálnej situácie jeho života. To nám ponúka cennú lekciu: viera je stelesnená v konkrétnom živote. Nie je to abstraktná teória. Viera nie je nejaká abstraktná teória, zovšeobecnená teória, nie, viera sa dotýka tela a premieňa život každého. Zamyslime sa nad konkrétnosťou našej viery. Ja, moja viera: je to niečo abstraktné, alebo je konkrétna? Udržiavam si ju službou druhým, pomocou?

A tak si na záver položme otázku: Čo môžem konkrétne urobiť? V týchto predvianočných dňoch. Ako si môžem zastať svoju úlohu? Dajme si konkrétny záväzok, hoci aj malý, ktorý zodpovedá našej životnej situácii, a uskutočnime ho, aby sme sa pripravili na tieto Vianoce. Napríklad: môžem zatelefonovať tomu osamelému človeku, navštíviť toho a toho starého alebo chorého, niečím poslúžiť chudobnému, núdznemu. A ešte: možno musím požiadať o odpustenie, dať odpustenie, objasniť situáciu, vyrovnať dlh. Možno som zanedbával modlitbu a po dlhej dobe je čas prísť si po Pánovo odpustenie.

Bratia a sestry, nájdime niečo konkrétne a urobme to! Nech nám pomáha Panna Mária, v ktorej lone sa Boh stal telom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Zdroj: Anjel Pána v 3. adventnú nedeľu: Dajme si konkrétny záväzok pred Vianocami – Vatican News

Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu misií 2021

„My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“

(Sk 4, 20)

Drahí bratia a sestry, keď zažívame silu Božej lásky, keď spoznávame Božiu otcovskú prítomnosť v našom osobnom a komunitnom živote, nemôžeme konať inak ako hlásať a deliť sa o to, čo sme videli a počuli. V tajomstve svojho vtelenia, vo svojom evanjeliu a Veľkej noci nám Ježiš zjavuje svoj vzťah s učeníkmi a svoju ľudskú prirodzenosť, ktoré nám odhaľujú, ako veľmi Boh miluje človeka a ako si prisvojuje naše radosti i naše trápenia, naše túžby aj naše obavy (porov. Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 22). Všetko na Kristovi nám pripomína, že svet, v ktorom žijeme a potreba jeho vykúpenia, nie sú mu cudzie; pozýva nás tiež k tomu, aby sme sa aktívne zapojili do jeho misie: „Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu“ (Mt 22, 9). Nikto nie je cudzí, nikto sa nesmie cítiť voči tejto súcitnej láske cudzí alebo vzdialený. Skúsenosť apoštolov

Čítať viac >

Náš prepodobný otec Makarios Egyptský

Narodil sa okolo roka 301 v egyptskej obci Ptinapor ako syn kňaza Abraháma a jeho manželky Sáry. Po náhlej smrti svojej životnej partnerky odišiel na základe súkromného zjavenia do púšte. Bol to takpovediac prevratný čin, pretože dovtedy tam okrem Antona Veľkého (liturgická pamiatka 17. januára) a zatiaľ nikomu neznámeho Pavla Tébskeho (liturgická pamiatka 15. januára) žiadny askéta nebýval.

Čítať viac >

Náš prepodobný a bohonositeľský otec Eutymios Veľký

Eutym sa narodil v Malatine v Eufrate za vlády cisára Valensa a Garciána. Tu prijal aj mníšstvo a kňazské svätenie. Keď mal 20 rokov, tajne odišiel do Jeruzalema, kde sa usadil v lavre menom Fare. po nejakom čase sa aj so svojím priateľom Teoktistom uchýlil do neďalekej jaskyne. Onedlho ich tam našli pastieri. Čoskoro sa tam vytvoril monastier. Pretože Eutym mal rád samotu, jednej noci ušiel z monastiera. Usadil sa v neďalekej jaskyni. Veľký askéta Eutym jedol len v sobotu a nedeľu. Nikdy nespal po ležiačky. Dostal dar zázrakov a proroctva. Modlitbou vyprosil dážď, liečil nevyliečiteľné choroby, vyháňal démonov. Videl do duší ľudí. Eutym taktiež priviedol späť k jednote s Cirkvou cisárovnu Eudoxiu. Predpovedal aj svoju smrť. Zomrel roku 473.

zdroj: www.casoslov.sk